N. D. Walsch
    Home Sitemap STRÁNKY VĚNOVÁNY INSPIRUJÍCÍM KNIHÁM SOUČASNÉHO AMERICKÉHO SPISOVATELE NEALE D. WALSCHE, AUTORA #1. NEW YORK TIMES BESTSELLERU "HOVORY S BOHEM"

Obrať svůj pohled do světa, slyš můj hlas všude, kam vstoupíš.






O přednášce a semináři s Nealem D. Walschem

Další dojmy z přednášky a semináře s Nealem Donaldem Walschem si Vám dovolujeme přiblížit prostřednictvím článku, který napsal pan Igor Jacák z Košíc, který se přednášky a semináře také zúčastnil.

Záujem o ´Walscha´ bol veľký. Prišlo veľa ľudí zo Slovenska, z Rakúska, Maďarska a možno aj iných krajín (stretol som aj anglicky hovoriacich). Nealov prejav bol sprevádzaný veľmi príjemnou duchovnou hudbou Rolanda Santého. Cez prestávky sme cvičili relaxačné cvičenie Dahn Hak (mne to najviac pripomínalo Tchai Ťi) s kórejskou majsterkou Joung Hee. Počas týchto cvičení som vždy cítil prívaly tepla a radosti. Okrem prejavov, venoval Neale dosť priestoru aj otázkam z publika, na ktoré bezprostredne odpovedal a absolvovali sme aj kratšiu meditáciu s cieľom pocítiť prítomnosť Boha.

Aký je Neale?

Neale je neobyčajne charizmatický človek, ktorý dokáže veľmi presne, jasne a výstižne vyjadrovať svoje myšlienky. Neale Hovoril pomaly (účastníci mali možnosť počúvať simultánny preklad do slúchadiel), presvedčivo, jeho slová boli plné emócii a obrazov. Nikdy nezaváhal, neodbočil, nepoužíval žiadne poznámky, nikam sa neponáhľal. Bol sústredený, stále s nami prítomný, plný vitality a energie. Viseli sme na každom jeho slove, ktoré prenikalo priamo do duše. Je to naozajstný rečnícky talent a mág.

Neale vynikajúcim spôsobom striedal vážne okamihy, ktoré celý sál počúval so zatajeným dychom, s komickými vsuvkami, pri ktorých sme sa doslova váľali od smiechu. Neale sa väčšinou smial na svojom vlastnom chovaní a postojoch z minulosti. Nebol to však výsmech, ale naozaj inteligentný humor.

O čom bola prednáška a seminár?

Nedá sa povedať, že by Neale hovoril o niečom novom. Pre tých, ktorí čítali jeho knihy išlo o zhrnutie ich najdôležitejších myšlienok sprevádzané príbehmi z jeho vlastného života. Ale spôsob, akým odovzdával svoje posolstvo, bol nezabudnuteľný. Aj keď som čítal jeho knihy, nedokázal som jeho myšlienky aplikovať v každodennom živote. Teraz však mám pocit oveľa hlbšieho vhľadu do toho, čo sa nám tento výnimočný autor snaží povedať.

Neale nám rozprával svoj príbeh o tom, ako sa už od detstva snažil pochopiť kto je, kde je a čo sa to tu vlastne deje. Hovoril o tom, ako sa najprv stotožňoval so svojím výzorom - cítil sa byť sám sebou, keď bol spokojný s tým, ako vyzerá; neskôr sa stotožňoval so svojim autom - všimol si, že ho okolie hodnotí podľa toho, aké má auto; potom sa stotožňoval so svojou priateľkou, svojou prácou a napokon svojou rodinou. Vždy však o všetko prišiel a vtedy akoby strácal aj sám seba, až to pochopil: To nie som v skutočnosti ja.

Keď jeho otec zomieral, povedal mu: "Ja už ničomu nerozumiem." a Neale sa rozhodol, že on nezomrie bez toho, aby pochopil a porozumel.

Nealov sen

Jedného dňa, keď išiel večer spať po tom, čo sa veľmi pohádal so svojou ženou, pýtal sa zúfalý Boha: "Ako si môžu rozumieť celé národy, keď dvaja ľudia sa nevedia dohodnúť?" Keď zaspal, prisnil sa mu tento sen: Cítil, ako keby ho veľký vysávač vysal z tela von. Vznášal sa nad posteľou nad kopou hmoty, ktorá bola jeho telom a vzápätí letel čiernym tunelom, na konci ktorého bolo svetlo, ku ktorému sa cíti priťahovaný. S tým svetlom splynul, bol ním obklopený a pocítil nevýslovný pocit tepla a lásky. V tej chvíli počul hlas - skôr myšlienku ako hlas - "Si dokonalý". Tieto slová však nevedel prijať a chcel sa niekam skryť: "Odpusť mi všetko zlé čo som urobil." A hlas mu odpovedal: "Niet čo odpustiť." V tom okamžiku stratil všetok strach z Boha i zo smrti.

Vzápätí sa ocitol pred veľkou a veľmi hrubou knihou a hlas sa mu prihováral: "Chcel si vedieť? Tak čítaj." Neale pochopil, že je to kniha všetkej múdrosti a že je v nej napísané všetko. Náhle sa kniha otvorila a stránky sa začali mihať jedna za druhou. Mal pocit, že všetky tie informácie sa doňho zapisujú jedna za druhou, ako keď sa vypaľuje CD obrovskou rýchlosťou. Potom kniha zmizla a on bol obklopený trblietajúcimi čiastočkami pulzujúcej energie. Neustále menili tvar a farbu pulzovali všetkými odtieňmi prekrásnych farieb. Pocítil túžbu splynúť s tým, dotknúť sa toho, ale vždy keď sa za tým natiahol, ktorýmkoľvek smerom, posunulo sa to tým istým smerom tiež. Bol z toho zúfalý a rozplakal sa. Vtedy sa hlas znovu ozval: "To si ty, preto sa toho nemôžeš dotknúť. Hýbe sa to spolu s tebou." Napokon mu hlas povedal: "Na ničom nezáleží."

Potom sa vrátil do svojho tela a zobudil sa. Jeho telo sa mu zdal byť nesmierne ťažké a nedokázal si predstaviť ako sa dá pohnúť touto ťažkou hmotou. Horko ťažko sa natiahol za perom, aby si zapísal, čo prežil. V tej chvíli však znovu počul známy hlas: "To nie je potrebné." A zaspal. Ráno keď sa zobudil, nepamätal si nič, čo bolo napísané v knihe, o ktorej sa mu snívalo. Pochytilo ho zúfalstvo. Vtedy hlas povedal: "Všetko sa dozvieš, keď to budeš potrebovať."

Z tohto zážitku si zapamätal tri veci:
  • Život vo svojej dokonalosti nikdy nekončí
  • Sme súčasťou všetkého
  • Na ničom nezáleží (teda Boh nemá žiadne preferencie ani potreby)

Naozaj chceš poznať odpoveď na svoje otázky?

Neale s pribúdajúcim vekom prišiel aj o zdravie. Mal artritídu, nevedel sa ani zohnúť, ani vliezť do vane, ani chytiť pero. Až keď sa zmieril s tým, že nepotrebuje zdravie k tomu aby bol šťastný, choroba zázračne ustúpila. Potom sa mu prihodila autonehoda a zlomil si chrbticu. Liečenie a dlhá rekonvalescencia ho zruinovali, až sa stal bezdomovcom. Len čo sa z toho trochu dostal, našiel si novú prácu a rodinu a znova o všetko prišiel. V tomto ťažkom období života, v jedno skoré ráno, keď plný hnevu chodil po dome, začal sa Bohu vyhrážať, že on s ním končí, rovnako ako aj so všetkým na tejto zemi. Vtedy znova začul ten hlas vo svojej mysli: "To si len tak uľavuješ alebo naozaj chceš poznať odpoveď na svoje otázky?" ...Odvtedy vníma ten hlas často a napísal sériu kníh známych po celom svete ako Rozhovor s Bohom.

"Všetko je dokonalé také, aké to je"

Neale nám ďalej vysvetľoval hlavné myšlienky, ktoré prijal od Boha: "Všetko je dokonalé také ako je."

Majstri pozerajú na všetko ako na dokonalé a tým sa dokonalými aj stanú. Každého človeka musíme vidieť ako dokonalého a chovať sa k nemu ako k dokonalému. Týmto mu pomôžeme vrátiť ho sebe samému. Majster si najmenšiu starosť robí o seba. Jeho poslaním je prebudiť každého okolo seba aby sa tiež stal majstrom. Takto treba fungovať v práci, v rodine, v kontaktu s priateľmi. Sme dokonalí takí, akí sme. Nič nemusíme robiť, nemusíme sa báť o rodinu o prácu, stačí tento fakt iba prijať. Od Neala sme na seminári dostali úlohu, ktorú máme až do konca života:
  • Každému človeku, s ktorým sa stretneme, pozerať sa priamo do očí, pretože oči sú zrkadlom duše. Toto sme mali možnosť aj hneď vyskúšať. Pri krátkej meditácii sme sa mali pozerať jeden druhému priamo do očí.
  • Denne sa usmievať na ľudí. To sme tiež nacvičovali. Podávali sme si ruky so svojimi susedmi, pozerali sme si pritom do očí a nemali sme nič vravieť iba sa smiať.
  • Denne hovoriť ľuďom niečo pekné.

"Všetci sme súčasťou jedného celku"

Naša vlastná individualita končí na konci našich prstov, ale zároveň sme všetci zložení z tej istej energie. Počas meditácie sme mali možnosť pocítiť túto energiu medzi rukami, ktoré sme k sebe približovali a odďaľovali. Je to energia našej vlastnej duše, je to energia Boha. Taktiež vo dvojiciach sme skúšali cítiť teplo medzi rukami navzájom. Naše vyžarovanie sa šíri nekonečne ďaleko do priestoru okolo nás a niekde sa stretáva s vyžarovaním iných ľudí. V skutočnosti sme však všetci stále spojení. Ako je potom možné, že sa cítime byť oddelení od všetkého, že sa cítime byť individualitou? Odpoveď znie: "To si len vymýšľame. Stále si vymýšľame." Predtým, než vznikol vesmír tak, ako ho poznáme, neexistovalo nič okrem Boha. Boh túžil spoznať sám seba. Aby však takto mohol učiniť, musel najprv zabudnúť čím je (Bohom ako celkom) a uveriť v svoju oddelenosť, individualitu. Zmyslom nášho života je teda "Poznávať sami seba prostredníctvom toho, čo sme vytvorili a neustále vytvárať krajšiu a dokonalejšiu verziu seba samého". Pomôžme ľuďom poznať seba. Život informuje život o živote na základe poznania života. Ďakujem Bože, že si vo mne a že sa prejavuješ cezo mňa. Ježiš povedal: "Ja a otec sme jedno. A vy ste moji bratia". Univerzum, Boh, Život a Láska sú synonymá.

Skúsme každý deň pozerať sa na seba do zrkadla 3 minúty - priamo do svojich očí. Po 30 dňoch začnime striedavo pozorovať aj to, čo nás obklopuje a potom zas na seba a znova... Potom môžeme odobrať zadnú časť zrkadla aby ostal iba rám, skrze ktorého sa budeme dívať a uvedomíme si, že všetko je len jeden obraz, ktorého sme súčasťou.

"Na ničom nezáleží"

Niet žiaden rozdiel v kráľovstve nebeskom. Neexistuje dobro ani zlo. Záleží len na nás, čo považujeme za dobré a čo za zlé. Samo o sebe nič nie je ani dobré ani zlé, pokiaľ mu my ľudia túto nálepku neprisúdime. A preto si raz a navždy prestaňme myslieť, že niekto je horší a niekto lepší. Neexistuje nadradenosť, ktorá vyplýva z toho, že vždy si niekto myslí, že jeho spôsob (života, myslenia, pochopenia, poznania...) je lepší, že on má pravdu. Pretože "Poslední budú prví a prví budú poslední". V poslednej hodine seminára sme mali možnosť si to vyskúšať. Neale nás požiadal, aby sme si vymenili miesta. Tí, ktorí si kúpili lístky v predstihu a počítali tak s lepšími miestami, museli ísť dozadu, a tí, ktorí prišli na poslednú chvíľu, sa presunuli dopredu. Život je neustála zmena. Boh a Láska je jedno. A skutočná láska nič nepotrebuje, s ničím nekalkuluje (budem ťa milovať ak..., budem spokojný ak...).

Majster je ten, kto si vyberá ale nič nepotrebuje, nič nevyžaduje. My sa rozhodujeme, kedy sme šťastní. To my si vyberáme ako reagujeme na okolnosti života.

Dostali sme za úlohu spísať 5 najdôležitejších vecí v našom živote, bez ktorých si myslíme, že nevieme žiť (napr. zdravie, práca, rodina, úspech ...). Preskúmajme ich. Ak som nešťastný, je to preto, lebo moja priorita nie je dostatočne vysoká. Pre majstra jedinou prioritou je spojenie s Bohom. Majster si vyberá. Ak si má vybrať z vanilkovej alebo čokoládovej zmrzliny, jednu si vyberie. Ale ak napokon nedostane žiadnu, netrápi ho to. "My nie sme to, čo si vymýšľame". Na chladničku, na volant auta, všade si vylepme "Nie som svoj príbeh". Je to ako film a keď je nám scéna povedomá a povieme si "To som predsa napísal ja. A toto som tiež napísal ja." Plačeme pri tom, radujeme sa, bojíme sa, ale vyjdeme z kina a povieme - bol to iba film.

Všetko má iba taký zmysel, aký mu my dáme. Nie sme obeť. Neprikladajme vinu ani sebe ani nikomu. Všetko je predsa dokonalé. Akú cestu si zvolíme, taká bude naša skúsenosť. Rozhodnutie je na nás. Ak niečo bolí, bolí to preto, lebo si hovorím, že to bolí. Bolesť je treba precítiť a prijať ju ako niečo, čo som sám stvoril. Prijať zodpovednosť za svoj život, ktorý si tvoríme na troch úrovniach:
  • podvedome: napr. funkcie tela, automatické inštinktívne reakcie. Táto tvorba závisí od batohu našej minulosti, ktorý si stále nosíme na pleci,
  • vedome: čo práve vnímam a prežívam,
  • nadvedomím: privádza nám do cesty tie správne udalosti a správnych ľudí v pravý čas, ktorý najlepšie vyhovuje tomu čo, sme chceli.
Musíme prijať fakt, že na niektorej úrovni sme stvorili to, čo prežívame. Iba pár majstrov tvorí na všetkých troch úrovniach naraz a vedome. Vtedy sa výsledky realizujú okamžite.

Neale ďalej hovoril o stave súčasného sveta, o problémoch terorizmu a vojny v Iraku. Odmietol doktrínu preventívneho úderu. Povedal, že stojíme na prahu kultúrnej revolúcie a ľudstvo už naďalej nemôže pokračovať týmto smerom, aby zabránilo katastrofe. Problém sveta je problém duchovný, nie ekonomický, politický či vojenský. Naše názory nás zabíjajú, naše chovanie vychádza z nášho myslenia. Musíme sa rozhodnúť, kým budeme v budúcnosti.

Ako môžem ja komunikovať s Bohom?

Na otázku, či aj my môžeme komunikovať s Bohom, Neale odpovedal: Každý z nás svojím spôsobom po celý život komunikuje s Bohom. Ale ak máme na mysli ten druh priamej komunikácie, akú vedie Neale, potom musíme:

  • pripustiť, že sa dá komunikovať s Bohom,
  • pripustiť, že práve my sme dosť dobrí, aby sme mohli komunikovať s Bohom,
  • vytvoriť prostredie pre takúto komunikáciu (meditácie, chôdza, sústredenie). Je treba vnímať, byť stále prítomný. Jednou možnosťou je večer pred spaním si napísať otázku. Ráno keď sa zobudíme, prvá odpoveď čo nás napadne je tá správna. Keď už cítime, že si vymýšľame, nechať to tak
  • byť ochotný prijať odpovede.
A tak, keď sme sa vrátili domov, rozhodol som sa vyskúšať komunikáciu navrhovanú Nealom. Napísal som si otázku predtým, než som išiel spať: "Prečo je evolúcia na zemi založená na princípe silnejší vyhráva? Prečo vymreli celé druhy, zvieratá sa navzájom požierajú ešte aj rastliny súperia o svetlo. My ľudia to nazývame prirodzená selekcia ale v skutočnosti sa k sebe navzájom chováme rovnako."

A tu je odpoveď, ktorá ma ako prvá napadla ráno:

Niekto si to takto vymyslel."
"Ale kto?"
"Ja."
"Ale prečo?"
"Aby som to mohol zmeniť."
"A kto som vlastne ja?"
"Ktokoľvek a čokoľvek kým alebo čím sa rozhodnem byť."

Neale sľúbil, že príde do Prahy zas.

Igor Jacák, Košice


Fotogalerie z přednášky a semináře

Interview s N. D. Walschem před jeho vystoupením v Praze

Další dojmy účastníků akce si můžete přečíst také pod odkazem Dopisy.